Ing. Dušan Badinský

Volám sa Dušan Badinský a už tretie volebné obdobie som nezávislým poslancom MsZ. Prvé ako radový poslanec, druhé ako člen Mestskej rady a tretie ako zástupca primátora mesta Senec. Rozhodol som sa všetky svoje skúsenosti z komunálnej politiky využiť v prospech mesta a jeho občanov. Nekandidujem na poslanca, ale celé svoje úsilie smerujem len na kandidatúru na post primátora mesta Senec. Toto rozhodnutie považujem za férové tak voči voličom ako aj voči ostatným kandidátom na poslancov v Senci.
50 rokov som občanom tohto mesta. Vyrastal som v rodine so štyrmi bratmi. Mám vysokoškolské vzdelanie strojníckeho smeru, ale aj potravinársky výučný list. 🙂 Vlastním s mojou ženou rodičovský rodinný dom, na ktorý ešte osem rokov budeme splácať hypotéku. Ženatý som 23 rokov a mám dvoch synov. O mojom živote v Senci najlepšie vypovedá článok zo Senčana z r.2015 , z ktorého vyberám.

Ktorá časť Senca je vaším domovom?

Vyrastal som a dodnes žijem v rodičovskom dome na Letnej, bývalej Marxovej ulici, spolu s manželkou Valériou rod. Poórovou, 14 a 8 ročnými synmi a mojou mamou. Je to tichá oblasť rodinných domov, blízko južnej strany Slnečných jazier. Veľká záhrada, široká ulica a jazerá, to bolo naše teritórium. Či v lete, či v zime – stále sme boli na jazerách. Mal som to šťastie, že som vyrastal vo veľkej rodine. Mama je z deviatich detí, otec je z troch a my sme štyria bratia. Aj komunikovať s ľuďmi som sa naučil možno vďaka tomu, že som bol stále vo veľkom kolektíve. V lete sa stávalo, že k nám prišla dvadsaťčlenná rodinná výprava na štyroch autách.

Ako ste prežívali mladosť?

Už od strednej školy som každé leto brigádoval na Slnečných jazerách. Celé leto som pracoval na južnej strane v známych podnikoch, ako boli Zrubová reštaurácia a Záhradná reštaurácia, alebo som predával vychýrené langoše u Lehockého na severe. Na strednú aj vysokú školu som denne dochádzal do Bratislavy, takže som nestratil kontakt so Sencom. Počas štúdií som hral minifutbal vo výbornej Seneckej minilige. Vtedy bolo také pravidlo, že pískať musel niekto z družstva. Keďže som bol v našom mužstve najstarší, hoci som mal len 18 rokov, musel som pískať. Ako rozhodca som rýchlo utkvel v pamäti hráčov 16 mužstiev a divákov z celého Senca. Pískal som aj také legendárne zápasy, ako Pincešorácke derby Inter proti Cosmosu alebo Delfín verzus Kolónia. V 89-om sa začala aj hokejbalová liga v Senci. Počas vysokoškolských štúdií som bol už organizátorom futbalovej aj hokejbalovej ligy.

Kam ste zamierili s čerstvým diplomom?

Najprv som necelý rok robil v Odemate. Senecký mlyn vtedy hľadal vedúceho odbytu. Keďže som strojár a oni hľadali poľnohospodára, išiel som tam s malou dušičkou. Po ani nie roku som sa stal vedúcim mlyna. Túto funkciu som zastával prakticky až do jeho konca. Odišiel som na vlastnú žiadosť, dva mesiace pred jeho vyhorením. Napriek zložitosti tej doby, mám na tie časy a na ľudí v mlyne len tie najlepšie spomienky.

Ako sa vyvíjal váš ďalší osud?

Neskôr som sa vrátil do mlyna, ale už do Piešťan, kde som robil výrobného riaditeľa pre mlyny Piešťany a Trnava. V tej dobe som sa už intenzívne venoval mládežníckemu futbalu. V 97-om prešiel ŠK SFM Senec do Veľkého Bielu a prakticky od začiatku som sa k nim pridal. Ako tréner som vychoval tri generácie mladých futbalistov a už ako funkcionár som sa podieľal na organizácii všetkých ročníkov Megaturnaja, ktorého sa za 16 rokov existencie zúčastnilo vyše 20.000 detí z 12 štátov. Bol som pri zakladaní dlhoročnej spolupráce s francúzskym mestom Guipavas a spoluorganizoval som mnoho mládežníckych futbalových zájazdov do Čiech, Rakúska, Maďarska či Švajčiarska.